Život Prešova
online
online
Rozdelenie ČSFR nebol akt nepriateľstva, tvrdí M. Kňažko
16.12.2012 Bratislava
Bratislava 16. decembra (TASR) – Rozdelenie spoločného štátu nebol akt nepriateľstva. Bola to racionálna úvaha politikov a rozhodnutie, ktoré sa ukázalo prospešné pre obe strany. Na margo 20. výročia rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky to dnes v diskusnej relácii televízie TA3 V politike vyhlásil bývalý politik Milan Kňažko.
Podľa jeho slov sa v rozhovoroch, ktoré napokon vyústili do rozhodnutia vytvoriť dva samostatné štáty, v prvom rade hľadal spôsob, ako zabezpečiť rovnovážny stav spolužitia. Slovenská strana nebola spokojná s fungovaním federácie. "Česko-slovenská federácia nikdy nenaplnila reálny obsah tohto termínu," zdôraznil Kňažko. "Často sa ukazovala nerovnováha medzi mocou a zodpovednosťou, často sa stávalo, že ak bol niekto za niečo zodpovedný, nemal kompetenciu vec riešiť," dodal Kňažko poukazujúc aj na fakt, že slovenská vláda neraz rokovala o niečom, čo už federálna vláda schválila. Druhou základnou myšlienkou slovenskej strany podľa Kňažka bolo, aby sa legitimita federálnej vlády tvorila zdola, aby fungovala ako servis pre obe republiky, kde budú zjednotené záujmy oboch republík. "Bohužiaľ, napokon sme nedospeli k zhode."
ČSFR nemalo záujem sa rozdeliť za každú cenu
Bývalý premiér ČSFR Jan Stráský potvrdil, že obe strany nemali záujem sa rozdeliť za každú cenu. "Obe strany mali dlho strach povedať áno rozdeleniu – obe strany hľadali cestu, ako sa rozdeliť, ale nie úplne," uviedol v televíznej diskusii Stráský. Rozdelenie bolo napokon podľa neho kompromisom, ako nájsť odpoveď na rozdielne predstavy o forme spoločného štátu, kde česká strana nepripúšťala myšlienku konfederácie a slovenská strana už nechcela federáciu. "Vychádzali sme z toho, že sme si nič neurobili, len sme už ďalej nechceli byť v tej forme spojenia, aká existovala, a tak sme našli spôsob, ako nebyť v jednom štáte a mať k sebe aj tak blízko."
Stráský dodal, že s odstupom času hodnotí celý vývoj ako vývoj vzťahu, ktorý prechádzal stupňami postupnej emancipácie. "Až sa došlo k záveru, že ďalším potrebným stupňom emancipácie je rozdelenie."
Milan Kňažko doplnil Stráskeho slovami, že vznik samostatných štátov bol kompromis, ktorý nepokazil vzťahy. "Je lepšie, si myslím, rozdeliť štátnu administratívu ako pokaziť vzťahy," uviedol Kňažko. To, čo bolo dominantné, sa podľa neho podarilo, to, čo bolo dobré, to ostalo. "Vytvorila sa báza, aby trend mohol byť pozitívny, vzťahy sa mohli zlepšovať, o čom nás každodenná realita presviedča," zdôraznil. "Ja sa tiež pripojujem k tým, ktorí tvrdia, že oba národy teraz vychádzajú lepšie," doplnil Stráský.
Podľa jeho slov sa v rozhovoroch, ktoré napokon vyústili do rozhodnutia vytvoriť dva samostatné štáty, v prvom rade hľadal spôsob, ako zabezpečiť rovnovážny stav spolužitia. Slovenská strana nebola spokojná s fungovaním federácie. "Česko-slovenská federácia nikdy nenaplnila reálny obsah tohto termínu," zdôraznil Kňažko. "Často sa ukazovala nerovnováha medzi mocou a zodpovednosťou, často sa stávalo, že ak bol niekto za niečo zodpovedný, nemal kompetenciu vec riešiť," dodal Kňažko poukazujúc aj na fakt, že slovenská vláda neraz rokovala o niečom, čo už federálna vláda schválila. Druhou základnou myšlienkou slovenskej strany podľa Kňažka bolo, aby sa legitimita federálnej vlády tvorila zdola, aby fungovala ako servis pre obe republiky, kde budú zjednotené záujmy oboch republík. "Bohužiaľ, napokon sme nedospeli k zhode."
ČSFR nemalo záujem sa rozdeliť za každú cenu
Bývalý premiér ČSFR Jan Stráský potvrdil, že obe strany nemali záujem sa rozdeliť za každú cenu. "Obe strany mali dlho strach povedať áno rozdeleniu – obe strany hľadali cestu, ako sa rozdeliť, ale nie úplne," uviedol v televíznej diskusii Stráský. Rozdelenie bolo napokon podľa neho kompromisom, ako nájsť odpoveď na rozdielne predstavy o forme spoločného štátu, kde česká strana nepripúšťala myšlienku konfederácie a slovenská strana už nechcela federáciu. "Vychádzali sme z toho, že sme si nič neurobili, len sme už ďalej nechceli byť v tej forme spojenia, aká existovala, a tak sme našli spôsob, ako nebyť v jednom štáte a mať k sebe aj tak blízko."
Stráský dodal, že s odstupom času hodnotí celý vývoj ako vývoj vzťahu, ktorý prechádzal stupňami postupnej emancipácie. "Až sa došlo k záveru, že ďalším potrebným stupňom emancipácie je rozdelenie."
Milan Kňažko doplnil Stráskeho slovami, že vznik samostatných štátov bol kompromis, ktorý nepokazil vzťahy. "Je lepšie, si myslím, rozdeliť štátnu administratívu ako pokaziť vzťahy," uviedol Kňažko. To, čo bolo dominantné, sa podľa neho podarilo, to, čo bolo dobré, to ostalo. "Vytvorila sa báza, aby trend mohol byť pozitívny, vzťahy sa mohli zlepšovať, o čom nás každodenná realita presviedča," zdôraznil. "Ja sa tiež pripojujem k tým, ktorí tvrdia, že oba národy teraz vychádzajú lepšie," doplnil Stráský.
0
www.ZIVOTPO.sk
